Duch Svätý, si tu?

Jedlo v tulúzskych domácnostiach bude horúce. Keďže deti počúvali pozorne texty dnešného evanjelia, pri druhom jedle bude počuť: „Mami, čo je to Duch Svätý?“ „Oci, čo je to nebeská vlasť?“ A vy budete z toho otrávení.

Všetky tieto texty poznáme takmer naspamäť. Ako «Lína, Kléta, Klementa, Sixta, Kornélia a Cypriána» , tak aj «Parti Médi a Elamčania» sú súčasťou krajiny.
Poznáme ich, lebo ich čítame každý rok. Taký je sviatok Ducha Svätého. Pre kazateľa nie je nič horšie, ako keď musí kázať o textoch, ktoré všetci poznajú.

Našťastie máme to potešenie žiť v komunite a náš strach z bieleho hárku papiera mizne vďaka našim bratom. Včera večer mali bratia náladu žartovať, ale ani jeden z ich vtipov neutíšil moju úzkosť z prípravy kázne. A tak mi zostalo iba jedno riešenie: požiadať Ducha Svätého, aby vyšiel na scénu.

Zavolal som ho. Nie takým spôsobom, ako to robíme, keď sa my dospelí hráme, aby sme jeden druhého vyľakali. Zvolal som: „Duch Svätý, si tu?“ Táto prostá hra je jednoduchá až do chvíle, keď sa sami nevyľakáme. Bratia a sestry, treba vedieť, že so zápalkami sa nehrá...

Áno, zavolal som ho hovoriac: „Duch Svätý, si tu?“
A zdvihol sa vietor.

Rovnaký ako v päťdesiaty deň po Veľkej noci, keď bolo počuť rovnaký hluk silného vetra. Apoštoli vyšli z večeradla a počuli jeden druhého hovoriť rozličnými jazykmi, ale všetci si rozumeli. No niektorí sa smiali a v dnešnom texte sme nepočuli, čo sa nachádza v dvoch nasledujúcich veršoch, ktoré hovoria: „Sú plní mladého vína.“ Tí si zamenili opojenie Duchom s opojením vínom! Škoda.

Duch Svätý zavanul, bratia a sestry, pretože on čaká iba na jednu vec: na naše vzývanie.

Treba povedať pravdu, aby som sa nehral na prešibaného: Tento Duch je sám osebe dosť nepredvídateľný a hoci nám Ježiš oznámil svoj príchod, príchod Ducha nás robí mrzutými kvôli vetru, ktorý sa dvíha.

Lebo vietor nič nezastaví a tiež sa nejedná o hocijaký vietor. Ak vzývame Ducha Svätého, je to preto, aby si v nás urobil príbytok. A vtedy bude mať silu, ktorá ohromuje.

Na rozdiel od ostatných vetrov, ktoré majú za účel zvíriť prach, Duch Svätý robí poriadok vo veľkom. Preniká do sŕdc veriacich a zapaľuje ich ohňom svojej lásky.
Je treba podstúpiť riziko. Riziko lásky. Takej lásky, ktorá nikdy nesklame, lebo Boh je verný.
Je to veľké riziko, lebo je treba, aby sme sa odvážili vyjsť z našich pohodlných večeradiel, ktoré sú niekedy uzavreté.
Je to bolestné riziko, lebo srdce, ktoré miluje, sa nemôže ubrániť bolesti.

Podstúpime tento risk?

Ak sme dnes ráno v tomto kostole, je to možno preto, že máme chuť riskovať. Bude to ako parašutistický skok, ale bez padáka. Postačí, ak sa necháme unášať na krídlach Ducha Svätého, vo vetre Boha. A on nás ponesie. Odvážme sa riskovať a vzývajme ho s dôverou.

Aragónsky svätec nech v nás rozdúcha našu modlitbu

«Príď, Duch Svätý! Osvieť môj rozum, aby som rozoznal tvoje prikázania, posilni moje srdce proti útokom nepriateľa a povzbuď moju vôľu.
Počul som tvoj hlas a nechcem zatvrdiť moje srdce ani odporovať tým, že budem hovoriť: „potom ..., zajtra ....“ Teraz! Zo strachu, že už nebude zajtra.
Ó, Duch pravdy a múdrosti, Duch rozumu a rady, Duch radosti a pokoja! Chcem to, čo ty chceš, chcem preto, lebo ty chceš, chcem, keď ty chceš, a chcem, keď ty budeš chcieť...
»

Amen

Category:
Slovak