Nenechajte si ujsť Vianoce!

Homília prednesená na polnočnej omši 2009 vo viacerých kostoloch v la Casinca, na Korzike.



Bratia a sestry, kázať na Vianoce je pre kňaza výzva. Predovšetkým preto, že na Vianoce sme si už zvykli, a stáva sa, že sa nedotknú nášho srdca. Veď napokon sú tu aj iné veci, čo treba zariadiť. Napríklad darčeky. Vlastne u mnohých hlavne darčeky, dekorácie a bohatý stôl. Skrátka, kázeň by nemala byť príliš dlhá, pretože je tu všetko to jedlo, a tiež je už dosť neskoro... Nebojte sa, nebudem dlho rečniť. Napokon dobrá homília musí byť stručná!

Tak teda, predstavte si, že včera večer som nemohol spať a prišiel som do vášho kostola. Dvere boli otvorené. Príjemné svetlo vychádzalo od jasličiek a pred nimi stál muž v modrom kabáte. Odložil si lampáš a palicu, ktorú držal v ruke. Kľačal na kolenách a rozprával. Ale nehovoril sám. Niekto mu odpovedal. Bol to ženský hlas. Bola to figúrka Panny Márie, čo sa s ním zhovárala.
Nechcel som ich vyrušovať, tak som si sadol vzadu v kostole a hľa, čo som počul.
Muž vravel: „Panna Mária, nemyslíš si, že oslavovať Vianoce každý rok je trocha prehnané? Jeden raz z času na čas by nestačilo?“
A ona mu s úsmevom odpovedala: „Vieš, ak sem ľudia prichádzajú každý rok, tak je to preto, aby si pripomenuli, že kresťanmi nie sú len z času na čas.“
Ale on sa znepokojoval: „Ale v našich kostoloch je zima ...“
Ona sa stále usmievala: „Zima v kostoloch nie je to najhoršie. Pozri, osol a vôl na nás dýchajú a tým nás zohrievajú. To, čo je oveľa znepokojujúcejšie“ – na chvíľu sa prestala usmievať – „je chlad v ľudských srdciach.“ A ukázala na prázdnu kolísku. „Ľudia si zamieňajú Boha. Namiesto toho, aby prišli navštíviť môjho Syna, uctievajú peniaze. Peniaze však nevedú k životu.“
Muž ju prerušil: „Panna Mária, ale aj peniaze sú užitočné. Vďaka nim sa môžeme najesť, nakúpiť darčeky...“
Ona mu odpovedala s veľkou prívetivosťou: „To je pravda, ale peniaze sú len prostriedkom. Hovorí sa, že obyvatelia v Betleheme boli egoisti a neprijali nás, ale dnes sú ľudia rovnakí. Nenachádzajú miesto pre môjho Syna. Napriek tomu je práve on tým najväčším darom. Bez neho by neboli Vianoce, ani žiadna radosť na nebi a na zemi!“
Nato muž zaškrípal zubami:
„Panna Mária, žartuješ? Myslela si na všetkých tých, pre ktorých sú Vianoce bolesťou, na tých, ktorí plačú, sú sami, v nemocniciach?“
Ona odpovedala: „A ty, ty na nich myslíš? Ty budeš mať plný žalúdok, darčeky a iné veci. Vianoce sú radosť alebo bolesť? No len sa pozri na všetky tie postavičky pri jasličkách. Nehýbu sa, pretože ty si tu. Iba tí, ktorí majú srdce a oči dieťaťa môžu vidieť ako sa pohybujú. Všetky prišli s darmi pre Dieťa. Mlynár s vrecom múky, pastier s jahniatkom...“
Muž kľačiaci na kolenách pred jasličkami trocha zahanbený stíchol. On Dieťaťu nepriniesol nič. A Panna Mária vnímajúc celú situáciu vycítila jeho zahanbenie. Namiesto toho, aby mu robila výčitky, mu s veľkou nežnosťou povedala: „Vieš, prišiel si k jasličkám, aby si videl môjho Syna. Aj keď s prázdnymi rukami, predsa si tu vítaný. Zabudni na chvíľu na darčeky, štedrovečernú hostinu a buď sám sebou. Ty a môj Syn. Poď, podíď k jasličkám.“
Podala mu svoju ruku a on jej tú jeho. A potom zmizol... stal sa figúrkou v jasličkách! Pretrel som si oči. Nespal som. Stala sa z neho figúrka v jasličkách. Ak neveríte, choďte sa pozrieť. Ešte stále je tam! Bratia a sestry, milí priatelia, len smelo, podíďte k jasličkám.

Vianoce, to je Ježiš, ktorý sa nám dáva. Nájdete mu doma trocha miesta, aby ste ho prijali? Je kľúčom, ktorý dáva zmysel životu. Dáva zmysel všetkým našim radostiam a starostiam. Dáva sám seba.
V jasličkách, v Betleheme, a tiež tu, o chvíľku na obetnom stole. Stačí si otvoriť svoje ruky a srdcia.
Nenechajte si ujsť Vianoce!
Amen

Category:
Slovak