Otvorte oči, a poriadne!

Homília prednesená v Kláštore dominikánok v Lurdoch na Veľkonočnú nedeľu 8. apríla 2012.

Je veľkonočné ráno! Minulú noc sme oslavovali víťazstvo Krista nad smrťou. Boli sme pozvaní vidieť Krista po tom, čo sme ho nasledovali a pozerali sa na neho počas týchto troch dní. Jedným slovom, boli sme pozvaní otvoriť oči, a to poriadne!

Určite netreba ochabovať v pozornosti, pretože ešte len teraz všetko začína. Tiež si netreba myslieť, že Veľká noc je bodkou za obdobím pôstu a my máme pokoj až do nasledujúceho roka. Nie, Veľká noc je víťazným začiatkom. Otvára sa pred nami veľkonočný čas, keď netreba oddychovať, ale radovať sa. Až do zoslania Ducha Svätého sa pred nami otvára nová cesta.

Naše viečka sú možno ešte ťažké po tejto krátkej noci, ale nezatvoria sa. Evanjelium dnešného rána je jasné: Ešte raz treba vidieť!

Určite vám neuniklo, že svätý Ján vo svojom rozprávaní dáva do popredia tri osoby: Máriu Magdalénu, Šimona-Petra a učeníka, ktorého Ježiš miloval. A všetci traja vidia. Nie však jasne, dvaja z nich vidia a jeden sa pozerá.

Mária Magdaléna vidí, že kameň je od hrobu odvalený. Svätý Ján, na rozdiel od svätého Marka, nám v túto noc nehovorí nič o tom, či vstúpila do hrobu. A vďaka jej ženskej intuícii, ktorú nemusíme dokazovať, usudzuje, že telo Ježiša nie ja tam, kde by malo byť. Je to jej láska k Ježišovi, ktorá jej dovoľuje vidieť. To je videnie lásky.

Šimon-Peter nevidí, pozerá na položenú plachtu. Odvážime sa povedať, že je ešte len na povrchu vecí? Je potrebné, aby sa stretol s Učiteľom na brehu Tiberiadskeho mora. Je potrebné, aby sa ho Ježiš trikrát spýtal, či ho miluje. Svätý Peter má pred sebou ešte kus cesty, ktorú musí prejsť. Možno je ešte trocha tvrdý, a nie dostatočne svätý.

Ďalší učeník, ktorého Ježiš miloval, sa nepozerá iba raz, ale dvakrát. Nakloniac sa videl plachtu, ktorá tam zostala. Vstúpil do hrobu, a videl i uveril. Prvýkrát, keď videl plachtu, nerobil žiadne závery. Bolo treba, aby nič nevidel na to, aby uveril. Pretože druhýkrát evanjelista už za slovesom vidieť nič nepridáva. Nič nevidí alebo skôr nevieme, čo vidí a... verí! To je videnie viery.

Videnie lásky.
Videnie viery.

Bratia a sestry, uspokojí nás iba pozeranie sa? Nie! Budeme si musieť vybrať medzi láskou a vierou? Vôbec nie.
Teda poďme trocha ďalej v našom texte. Pretože sloveso vidieť sa objaví ešte raz na úplnom konci.

V poslednom verši sa sloveso vidieť týka učeníkov, ktorí ešte nechápali, že má vstať z mŕtvych.

Oni nevideli...
Ale my sme videli!
Videli sme Krista v Eucharistii.
Videli sme Krista v tých, čo trpia.
Videli sme ho, keď zažiaril počas veľkonočnej noci.

Toto videnie nám nikto nevezme. Stane sa dokonalým, keď ho uvidíme z tváre do tváre po smrti. A my ho spoznáme.
Tak bude naša radosť dokonalá a už nám ju nebude môcť nikto nikdy vziať.

Kristus vstal z mŕtvych, aleluja!
On je naše vzkriesenie a život!
Amen, aleluja!

 

Category:
Slovak