Tešme sa do neba!

Homília prednesená na slávnosť Nanebovstúpenia Pána v kláštore uršulínok vo Fribourgu (Švajčiarsko) 9. mája 2013.


Jedno španielske príslovie hovorí: „Sú tri dni v roku, ktoré žiaria jasnejšie ako slnko: Zelený štvrtok, sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi a Nanebovstúpenie Pána. My si v týchto dňoch pripomíname Nanebovstúpenie Pána.

Zhodou okolností táto slávnosť bola ticho začatá slávnosťou u vašich susedov dominikánov: včera sme si pripomenuli sviatok Panny Márie, patrónky Rehole kazateľov.

Jedna rehoľná sestra nám podáva výpoveď, že svätý Dominik sa v extáze ocitá v nebi. Stojí pred trónom Pána, vedľa ktorého sedí Mária, jeho matka. Ako sa tak náš šťastný otec obzerá okolo seba, vidí obyvateľov neba. Na jeho veľké prekvapenie nevidí žiadneho dominikána! Nuž, horko zaplače. Pán sa ho pýta: „Dominik, prečo plačeš?“ A on odpovedá: „Ale Pane, kvôli tebe som založil rehoľu. A ani jedného dominikána nevidím v nebi.“ Ježiš pokračuje a pýta sa ho: „Chceš vidieť, kde sú členovia tvojej rehole?“ A Dominik, celý sa trasúc, pretože sa bojí, že ich uvidí v zatratení, mu odpovedá: „Áno.“ Pán nadvihne plášť svojej matky, ktorý je taký veľký ako samo nebo, taký veľký, že by mohol pokryť celú zem, a pod týmto plášťom sú zhromaždení všetci bratia a sestry Rehole kazateľov!

Prečo vám rozprávam tento príbeh? Nielen preto, že je pekný, ale tiež preto, aby sme si cezeň v tento deň Nanebovstúpenia všimli tri veci:
Prvou vecou je: Svätý Dominik sa ocitá v nebi. Práve tam je náš osud. Ak sa anjeli pýtajú apoštolov: „Prečo tu zostávate a pozeráte na nebo?“, je to preto, lebo ich vyzývajú, aby nezostali nečinní... vidiac na dne ich vnútra túžbu po nebi. Nebo je naša vlasť a všetci máme v sebe vrytú túto nostalgiu po nebi.

V nebi sa ocitneme pred Bohom. Pán, ktorý vystupuje do neba, nám ukazuje cestu. Je to cesta, ktorú nasledujú tí, ktorí ho milujú a sú mu podobní, je to cesta svätých a aj tá naša. Keby sme skôr ako na smrť mysleli o troška viac na nebo?

Druhá vec, a som si istý, že ste si ju všimli je, že keď sa svätý Dominik pozrel prvý raz, nevidel v nebi dominikánov. Ale rovnako nevidel ani uršulínky! Prečo?

Racionálna úvaha nám hovorí, že je to normálne, lebo ešte neboli založené. To je pravda, ale ja by som sa priklonil k inej možnosti. Je to preto, lebo ony sa tiež nachádzajú pod Máriiným plášťom. Nehovorí príbeh, že plášť bol rovnako veľký ako nebo? Všetci máme svoje miesto pod týmto plášťom. Treba len chcieť sa tam uchýliť!

Treťou vecou je, že plášť je taký veľký, že by mohol pokryť celú zem. Tá, ktorá ho nosí je určite v nebi, ale plášť pokrýva rovnako zem. Na nebo sa pripravujeme už na zemi. Bude sa treba naučiť žiť s vanutím Ducha už tu na zemi.

Ježiš sľubuje, že pošle svojho Ducha svojim učeníkom. Nám ho sľubuje tiež. Naučme sa robiť si miesto pre Máriu v našom srdci i v našom živote, aby sme zostali s ním v spojení. Svätý Ľudovít Mária Grignion z Motfortu hovoril: „Keď Duch Svätý, jej Manžel našiel Máriu v nejakej duši, ponáhľa sa tam, vstúpi priamo do nej a s dôverou sa s ňou spája, zatiaľ čo ona necháva miesto svojej neveste.

Žite s Máriou v závane Ducha.
Nebude to ešte nebo, ale bude to také predjedlo, ktoré v nás vyvolá túžbu po ňom.
Bratia a sestry, nebo je naša pravá vlasť.

Tešme sa na nebo!
Amen

 

Category:
Slovak